logo    PALEO stravovanie  Dávam si pozor na to, čo jem!   zdravé stravovanie bez laktózy, gluténu a cukru: informácie, recepty, PALEO produkty 

» STOP: mlieko a mliečne výrobky
mlieko a mliečne výrobky...pre a proti:

Mlieko iných živočíchov sa podľa našich súčasných poznatkov začalo konzumovať ako ľudská potrava len asi pre 9-10.000 rokmi. Až
domestifikácia divokých zvierat zabezpečila ľudom stály prístup k mlieku. Tento fakt viedol niektorých zástancov paleolitickej diéty k tomu, aby úplne prestali konzumovať mlieko, keďže v tom čase bola doba kamenná už dávnou minulosťou. Keď sa však jedná o vhodnosť mlieka ako potraviny, je to veľmi slabý argument, keďže to potvrdzuje len (domnelý) historický fakt.

Pozrime si teda v skutku preskúmané zložky mlieka, medzi nimi hlavne laktózu a kazeín:

Laktóza
V tomto prípade sa jedná o takzvaný mliečny cukor. Ľudom s intoleranciou laktózy chýba schopnosť riadne stráviť laktózu. V skutočnosti sa tento jav do istej miery týka väčšiny ľudí.  Intolerancia laktózy je menej rozšírená výlučne len v (Severnej) Európe. Ak niekto s intoleranciou laktózy konzumuje mlieko, môže to viesť k nevoľnosti, hnačke, kŕčom alebo k nadúvaniu.Inými slovami: s intoleranciu laktózy je lepšie vôbec nepiť mlieko. Mliečne výrobky oproti tomu obsahujú veľmi málo laktózy, alebo ju vôbec neobsahujú, ako napr. maslo. Takéto produkty dokážu sčasti dobre stráviť aj ľudia s intoleranciou laktózy.

Kazeín
Kazeín je prevládajúcou bielkovinou v mlieku. Podľa súšasného stavu poznania sa štruktúra kazeínu podobá na lepok (glutén) a niektorí vedci ho spájajú s podobnými škodlivými účinkami na črevá, aké sa vyskytujú v prípade gluténu. Táto otázka nie je ešte celkom prebádaná, výsledky zatiaľ nie sú potvrdené a nie je jasné, či má kazeín naozaj tekéto nepriaznivé účinky. Jednako je pravda ja to, že kazeín sa nachádza aj v materskom v mlieku. Kazeín teda snáď nie je sám o sebe zodpovedný za nevhodnosť mlieka na ľudskú konzumáciu, pričom však intolerancia alebo alergia na kazeín odôvodňuje vynechanie týchto produktov.

Je nápadné, že všetky štúdie vychádzajú skoro výlučne z mlieka pochádzajúceho z priemyselnej produkcie, ba často z intenzívne pracovaného odtučneného mlieka. Avšak takéto mlieko má s prírodným produktom zvaným čerstvo nadojené „surové mlieko“ spoločné už len farbu. Ako k tomu dochádza?

Pasterizácia
Mlieko, ktoré môžeme kúpiť v supermarketoch prešlo pasterizáciou, čiže tepelnou sterilizáciou za účelom zničenia choroboplodných zárodkov, čo sa pasterizáciou aj dosiahne. Popritom sa však zničia aj početné potrebné enzýmy a baktérie, ktoré práve zamedzujú rastu nežiaducich
zárodkov a navyše môžu pomôcť pri trávení mlieka. Veľa vitamínov – podľa niektorých údajov až 2/3 – sa taktiež zničia pri tomto procese. V podstatne väčšej miere sa to prejaví v prípade ultra vysoko zohriateho mlieka (UHT).

Homogenizácia
V normálnom prípade sa na povrchu čerstvo nadojeného mlieka za krátky čas objaví smotana. Aby sa tomu zabránilo, mlieko sa homogenizuje. Spotrebiteľovi sa nanucuje myšlienka, že akákoľvek nerovnomernosť v potravinách znamená niečo zlé.

Pri tomto procese sa tuk v mlieku „rozbíja“ na čo možno najmenšie častice, vďaka čomu sa tuk rovnomerne disprezuje v mlieku. Niektorí vedci tvrdia, že určité škodlivé účinky mlieka treba pripísať týmto malým čiastočkám, keďže sú schopné prejsť črevnou stenou.

Či už sa použije surové, alebo sterilizované mlieko, má to rozhodujúci vplyv na mliečne výrobky, ktoré z mlieka vyrobíme. Preto hovoria mnohí, že syry zo surového mlieka majú podstatne bohatšiu chuť. Pamätajme si teda, že surové mlieko od kráv z pastvín je niečo úplne iné ako mlieko zo supermarketu.

Kravy z pastvín?
Odhliadnuc od pohody a zdravia zvierat má prirodzený pastevný chov dobytka samozrejme vplyv nielen na kvalitu mäsa, ale aj na mlieko týchto zvierat. Surové mlieko s kráv chovaných pastevným spôsobom obsahuje väčšie množstvo konjugovaných linolových kyselín. Je to skupina mastných kyselín, ktorá medzi inými podporuje rast svalstva a odbúravanie tuku v tele.  Mäso zvierat z pastevného chovu je obsahuje dvojnásobné množstvo konjugovaných linolových kyselín oproti zvieratám kŕmeným  obilím, podobne to platí aj pre mlieko. Obsah omega-3 mastných kyselín je v mlieku kráv z pastvín taktiež podstatne vyšší než v prípade zvierat z maštaľného chovu.

Rast, prírastok hmotnosti a inzulín
Mlieko stimuluje vylučovanie inzulínu, a to v podstatnej miere. Inzulín ako „zásobovací hormón“ zodpovedá za rast. Tento rast môže byť rastom tukových zásob alebo iných energetických zásob organizmu. Zatiaľ je sporné, ktorá zložka mlieka je za to zodpovedná. Mliečny cukor to sám o sebe byť nemôže a je pravdepodobné, že medzi inými má na tejto funkcii veľký podiel srvátkový proteín. Toto všetko – pravda- dáva zmysel: úlohou mlieka je docieliť, aby sa z malého cicavca stal veľký cicavec. Veľa silových športovcov vie napríklad, že pomocou konzumácie mliečnych výrobkov môžu docieliť rýchly prírastok svalovej hmoty. Obrátene to však taktiež funguje: ak má niekto problémy s nadváhou, dôvodom môžu byť mliečne výrobky. A hlavne diabetici a ľudia, ktorí majú problémy s krvným tlakom, by mali pamätať   na túto
spätosť mlieka s inzulínom.

Ľahšie stráviteľné kozie mlieko?
Kozie mlieko je tučnejšie ako kravské a zložením sa viac podobá na ľudské materské mlieko. V podstate však aj pre tento druh mlieka platí to isté ako pre kravské mlieko, pričom však existuje mnoho príkladov na to, že ľudia neznášajúci kravské mlieko sa bezproblémovo ysporiadajú
s kozím mliekom. Potvrdilo sa to aj v prípade ďalších druhov mlieka, avšak napr. ovčie mlieko je extrémne málo dostupné, o veľmi tučnom sobom mlieku ani nehovoriac.

Fakty: nie je mlieko ako mlieko
Zhrňme si teda fakty: Je zrejmé, že surové mlieko úplne iné  vlastnosti ako jeho priemyselne spracovaný „brat“. Vhodnosť mlieka ako potraviny sa spochybňuje právom. Vyhlásenia typu “Konzumácia mlieka zvyšuje riziko rakoviny o 30%” úplne nezmyslené. Po prvé: chýba definícia „konzumácie mlieka“  (znamená kvapku či pohár za život? Alebo liter denne?), a po druhé: naozaj nie je mlieko ako mlieko. A práve to je dôvodom pochybností: vo väčšine štúdií sa totiž použilo intenzívne spracované mlieko, sčasti aj  UHT mlieko alebo odtučnené mlieko. V prípade dokázania škodlivých účinkov je výsledným skonštatovaním väčšinou to, že „mlieko je škodlivé“ namiesto toho, aby sa uvádzalo, že „nami skúmané mlieko je škodlivé “. Veľa vecí poukazuje na to, že práve pasterizáciou zničené enzýmy a baktérie pôsobia proti karcinogénnemu, teda rakovinotvornému účinku mlieka.

 

„V puberte som mal problémy s pleťou, akné mi dávalo ako športovcovi dosť zabrať. Bral som ho však ako súčasť obdobia dospievania. Keď ma však akné trápilo aj po tridsiatke, začal som pátrať, v čom by mohol byť problém. Vyskúšal som rôzne „babské rady“, mastičky, vodičky, až som náhodou natrafil na PALEO. Pleť sa mi upokojila po 3 týždňoch prísneho dodržiavania PALEO režimu a dnes viem, že k starým stravovacím návykom sa už nevrátim.“
= Peter, Štúrovo, 33 rokov

 

NTdlNzQ1